Hudba sa vo všeobecnosti definuje ako špecifická ľudská aktivita, ktorá sa pomocou v priestore a čase charakteristicky zoskupených tónov a zvukov a na základe spoločenských skúseností usiluje o (hlavne estetickú) komunikáciu. Hudba je konkrétnejšie druh umenia, ktorého výrazovými prostriedkami sú tóny a základnými komponentami harmónia, melódia, rytmus a farba. Dejiny experimentálnej, novej, nekonvenčnej, elektroakustickej, digitálnej hudby na Slovensku siahaju do začiatku 60. rokov 20. storočia. Majú svoje amplitúdy. Spôsoboval to presak informácií zo západu v dôsledku otepľovanie a ochladzovanie politickej situácie, zmeny generácií umelcov a ich zázemia a poslednej dobe aj nástup digitálnych technológií a informačný boom. Hudobná veda je veda o hudbe, teda o celkovej aktivite ľudskej spoločnosti v oblasti hudobného prejavu. Slovenská populárna hudba, v zmysle pop music, sa začala rozvíjať v tridsiatych rokoch dvadsiateho storočia. Každé obdobie je charakteristické nástupom rôznych generácii či už hudobníkov, skladateľov, alebo textárov. Fantázia je schopnosť, proces alebo produkt tvorby širokej palety významových útvarov, napr. obrazu prostriedkov a konečného výsledku predmetnej činnosti, programu správania sa v neurčitej problémovej situácii, obrazov, ktoré nahrádzajú činnosť, obrazov, ktoré sú alebo nie sú v sulade so zdravým rozumom. Balada je epický útvar ľudovej slovesnosti.Vyznačuje sa jednoduchým dejom. Dej je smutný, pochmúrny a zväčša sa končí tragicky. Hrdina balady obvykle zahynie alebo podstúpi iný krutý trest (tragika). Dej je zhustený, jazyk je jednoduchý a väčšinou býva rozprávaný formou dialógu. Môže obsahovať aj lyrické a dramatické prvky. Lyrické vlastnosti textu dokazuje zvýšená subjektívnosť, ktorú zvýrazňujú opakovacie figúry, refrén a hyperbola...